> Neaktivita na non-RPG chate nezabúdajte prosím na to, že ho tu máme! :)
> Váš názor na PRÍBEH písaný podľa hry WA?Úvod
> Prebieha rekonštrukcia!

Kassiela Ivein de Franches

23. july 2013 at 10:27 | Miki

Jméno: Kassiela Ivein de Franches
Věk: 19
Datum narození: 13.8. 1993
Rasa: Démon



Popis: Kassiela vyzerá na prvý pohľad ako obyčajná baba. Je pomerne vysoká a blond vlasy jej siahajú do pol chrbtu. Na svet sa pozerá cez prenikavo modré oči a každého pekného muža obdarí svojím úsmevom pomocou červenkastých pier. Pleť má veľmi bledú a hlavne preto nerada nosí biele veci už od mala. Najradšej má tmavé farby, ktoré preferuje v oblečení. Postavu má štíhlu takže si môže dovoliť nosiť či už krátke šaty, sukne alebo gate, ale oveľa radšej nosieva obtiahnuté rifle a ku tomu nejaké to tričko. Obvykle je tričko z priehľadnejšieho materiálu. Na to všetko keď sa ochladí prehodí čiernu koženú bundu. Niečo ako tenisky a podobné veci sa u nej v šatníku nájsť nedajú. Na nohy si obuje len to čo má opätok aby jej to ešte lepšie vytvarovalo lítka a pevný zadok. Pery si veľmi často nemaľuje len keď má náhodou náladu, inak ich nosí len tak bez ničoho. No na druhú stranu oči si obťahuje čiernou linkou a čiernymi tieňmi aby ich zvýraznila. Nechty si udržuje v krvavo červenej farbe nafarbené.

Povaha: Užíva si každý hriech, ktorý jej tento svet prináša. Cigarety, sex, alkohol. Už skúšala aj drogy, ale v tom až tak záľubu nenašla. Nie je veľmi komunikatívna čo sa týka žien, ale s mužmi sa rada porozpráva o čomkoľvek a väčšinou ich zatiahne do najbližšieho osamoteného miesta. Priateľov veľa nemá teda takmer žiadnych, ale nevadí jej to. Môže dokonca pôsobiť chladno, ale aj tak v jej srdci niekde v hlboko je aspoň trocha túžby po láske, ktorú nikdy nedostala. Izolovanosť ju chráni pred všetkým a pomáha jej vykonávať všetko čo si jej pán povie teda na čom sa s ním dohodla. Mužov si pustí ku telu ale nie ku srdcu a ženy sú nepúšťa ani ku telu a ani ku srdcu. Spolieha sa na sama na seba, nečaká pomocnú ruku od nikoho a nikdy a keď jej ju niekto ponúkne vidí v tom len zradu čo sa jej veľa krát potvrdilo. Jej záľuby sú ku podivu čítanie kníh ale v prvom rade spev. Ďalej by sa dalo povedať, že aj kreslenie aj keď to jej nejde veľmi takže sa tomu venuje len sporadicky.

Historie: Jej život od začiatku až po koniec pripomínal skôr peklo ako život, ale naučila sa v ňom kráčať. Narodila sa 13.8 roku 1993 uprostred horúcej noci. Vtedy sa pre ňu začalo peklo. Od malička sa o ňu starali iba pestúnky. Jej matka pracovala v realitnej agentúre a jej otec cestoval po svete a robil Boh vedel čo. Mali veľa peňazí takže čo sa týka materiálneho zabezpečenia tak sa nemala čoho báť, ale po psychickej stránke bola veľmi utláčaná. Od času kedy začala už oveľa viac vnímať svet čo bol tak 3 rok života si začala uvedomovať, že pomaly každé dva mesiace má pri sebe inú opatrovateľku. Nechápala prečo to tak je, prečo musí byť stále niekto iný kto ju bude obliekať a tráviť s ňou čas. No ako išli roky a ona rástla, začala tomu rozumieť. Vyšlo na povrch, že z každou jednou opatrovateľkou mal jej otec pomer keď sa raz za čas objavil doma. Preto jej mama, ktorá sa volala Ivein , vždy vyhľadala novú opatrovateľku a tú starú dala vyhodiť. Jej matka jej každý jeden deň pripomínala aká je ona nepodarená dcéra a ako by sa mala hanbiť za svoje správanie. Roky ubiehali až Kassiela išla na strednú školu a tam sa to celé začalo. Chodila na konzervatórium odbor spevu, za čo tiež doma dostala poriadne vynadané lebo jej matka vychodila gymnázium a potom nejakú prestížnu a veľmi drahú vysokú. Kassiela si dlho myslela a stále si myslí, že si matka diplom zaplatila. Na strednej škole sa ešte viac izolovala. Väčšinu času nosila na ušiach slúchadlá a nevnímala okolitý svet. V druhom ročníku začala nosiť výraznejšie oblečenie a oveľa viac poberúcejšie. To zapríčinilo spolu so zlým slovníkom a nevnímaním profesorov, že dostala nejaké to pokarhanie a podmienečné vylúčenie zo školy. V treťom ročníku si našla partiu, ktorá zrovna nebola z vrstvy akú by si jej rodinka predstavovala. Boli to decká, ktoré sa flákali, chodili poza školu, fajčili, pili, drogovali a užívali si života. No rozumela si s nimi. Dalo by sa povedať že to boli jej priatelia aspoň z časti. Ona si užívala s nimi. Pila a fajčila koľko sa dalo. Jedného dňa prišla domov neskoro v noci zafajčená a jej otec jej vynadal. Zmlátil ju do krvy a takmer udusil. Keď sa zamkla vo vlastnej kúpeľni nebolo to preto lebo chcela plakať o život, ale preto lebo potrebovala horúcu sprchu. Sedela v tej vani a sledovala ako jej po rukách stekajú kvapky vody. Vtedy prvý krát zobrala medzi prsty žiletku a pomaly potiahla po ľavom zápästí. Nechcela zomrieť len chcela cítiť niečo iné než to prázdno v jej vnútri. Ubehol týždeň, mesiac, rok a ona bola z časti aj šťastná. Prišla maturita, ktorú zvládla len tak tak a vtedy sa jej život skončil. Priniesla domov výsledky a vtedy dostala už asi tak 150 bitku, ale táto bola iná. Táto bola tá, ktorá to zlomila všetko. Pohádali sa a ona odbehla do izby a z pod postele vytiahla krabicu v ktorej bola položená zbraň spolu s tromi nábojmi. Nabila ju, jeden kamarát ju to učil a práve od neho ju mala. Tri náboje takže mala len jednu šancu na každého rodiča. Zišla dole do jedálne kde obaja sedeli za stolom a rozprávali sa a pritom jedli. Zdvihli ku nej zrak a vtedy vystrelila. Prvú zastrelila matku presne do čela a potom namierila zbraň na otca. Videla vtedy strach v tých modrých očiach, ale bolo jej to ukradnuté. Zobral jej celé detstvo, celý jej život. Musela sa pomstiť. Stlačila spúšť a trafila ho tak isto do čela. Krv vystrekla na snehobiele závesy a jeho hlava dopadla presne do taniera plného polievky. Vedela, že polícia príde čoskoro lebo toto susedia museli počuť. Zamkla sa v kúpeľni, zbraň položila na kraj umývadla a omyla si ruky. Pozrela sa na svoj odraz, na tie modré oči a na ten úsmev, ktorý jej ostal na tvári. Konečne bola slobodná! Po toľkých rokoch. Počula ako policajti rozbili vchodové dvere a ako prehľadávajú dom. A ona zobrala do ruky zbraň a priložila si ju ku spánku. Počula ich za dverami a vedela, že hneď po výstrele vtrhnú sem. Usmievala sa a po pritom úsmeve stlačila spúšť. Počula výstrel, ale potom už nepočula a necítila nič. Skončila v pekle! Veď kde inde by mohla! Zabila dvoch ľudí a zabila seba. To bola jej cesta. A ona bola na to hrdá. Dohoda s Diablom bola jednoduchá. raz za čas priniesť nejakú tú dušu a na oplátku bude slobodná. Nikto ju nespúta a nikto jej už nebude rozkazovať okrem Neho! Brala to. Veď nič viac nikdy nechcela. Iba byť slobodná.

E-mail: christine.bujkova@gmail.com
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement