> Neaktivita na non-RPG chate nezabúdajte prosím na to, že ho tu máme! :)
> Váš názor na PRÍBEH písaný podľa hry WA?Úvod
> Prebieha rekonštrukcia!

War Angelorum × 1. Len začiatok

12. july 2013 at 14:22 | Daraya |  War Angelorum × príbeh
Naša stránka už dosiahla návštevnosť vyše tisícky, za čo sme vám moc vďačné.
Čo ma neteší je, že od vás očakávam aspoň o trochu väčšiu aktivitu. Kto si ešte nestihol všimnúť, rozoslala som e-maily, na ktoré, prosím, od každého čakám odpoveď! Ďakujem pekne krásne a dúfam, že sa vyjadríte aj k tomuto môjmu dielu.
A tu je, prvá kapitola, akýsi "úvod" do sľúbeného príbehu.
Nezľaknite sa mojich dlhých viet.. :D
Snáď sa bude ľúbiť a ďalšie časti už môžte tvoriť aj vy, tým, že sa zapojíte do hry.
Príjemé čítanie.
Vaša milovaná Darayka




V matnom svetle vychádzajúcom z pouličnej lampy, ktorá ustavične pravidelne bliká a vytvára tak nemý rytmus v okolitom mrazivom tichu, sa črtá postava. Ležérne sa o ňu opiera bokom a ostražitým pohľadom tmavých očí prechádza tiché okolie. Je chladná noc a nikde nikoho. V niektorých oknách na schátralých bytovkách postavených v rade nahusto vedľa seba sa svieti, v niektorých sa mihajú nejasné kontúry ľudí, ako pokojne trávia dnešnú noc v teple domova. Uličky medzi nimi sú natoľko úzke, že by cez ne neprešlo auto. Kolesá áut tunajšie cesty zapadnutej štvrte už riadne dlho ani nevideli. Mesto je tiché, ostatne ako každú noc i deň, aj tento neskorý večer. Uličkami Crispiana v túto dobu prešlo len málo nôh, pretože všetci sú v bezpečí. Niektorí ani nemajú tušenia... keby len vedeli...
Žijú v nevedomosti. No je to lepšie, oveľa lepšie, než žiť v strachu. V strachu z pravdy. Čo je vlastne pravda? Existuje ešte pravda? Alebo si každý vyberie tú ľahšiu cestu a radšej klame, než aby hovoril pravdu? Ona ju však vie. Vie celú pravdu.
Spod čierneho korzetu, cez ktorý má prehodenú tenšiu bundu, rovnako tmavú ako obloha bez žiarivého mesačného svitu, vytiahne rukoväť dýky. Ostrie sa zaleskne vo svetle lampy. Jemne po ňom prejde prstom a pevne uchopí rukoväť zdobenú vyrezávanými symbolmi prepletenými cez seba, čiarami a krivkami. Dýka budí dojem, že musí byť iste veľmi stará. A to aj je. Ťažko uveriť, že táto sotva dvadsať ročná slečna ju nosí už niekoľko desaťročí, ba až storočí. Samotná dýka má niekoľko tisíc rokov.
Do tmavých očí mladej žene spadá ofina vlasov farby havraních krídel. Vyzerá byť sústredená na okolie. Možno niekoho čaká. Lenže ulice sú stále ľudoprázdne. Až sa z rohu jednej zašitej uličky vynorí mužská postava, odhadom môže mať tak dvadsať päť. Ticho našľapuje chodníkom popri rade lámp, prekračuje pohodené plechovky, či kamene. Pohľad upiera k zemi a dačo si ticho pohmkáva. Nie je mu rozumieť, pieseň nedáva vôbec žiadny rytmus, len monotónny zvuk, čo by určite po pár minútach počúvania začal každého v okolí hnevať. Zdvihne pohľad od dýky, ktorú stále zviera v ruke a stretne sa s tým jeho. Chlapec na perách vyčarí úsmev, zjavne rád, že na niekoho v týchto prázdnych uličkách natrafil. Teraz už nespúšťa pohľad z tmavovlásky, prestane si dokonca hmkať tú zvláštnu pieseň.
Dievča zovrie rukoväť silnejšie, až jej zbeleli hánky. Odstúpi od lampy, ktorá už teraz nebliká, ale zhasla úplne. Tak, ako vyhasne za chvíľu život toho nič netušiaceho mladíka. Tak, ako ona zobrala život niekoľkým ďalším nevinným ľuďom.
Mladík je k nej čoraz bližšie, no hrozbu v tom dievčati nevidí. Nevidí dýku, ktorú drží v ruke, pretože ako sa vypla pouličná lampa, ju zaliala tma. Pery roztiahne do úsmevu. No je to mrazivý úsmev, naháňajúci strach a hrôzu. V chlapcovi začal vzrastať divný pocit, no ako rýchlo prišiel, tak rýchlo aj odišiel. Už je od nej len niekoľko metrov, keď si všimne lesknúce sa ostrie. Rozšíria sa mu oči a zračí sa v nich prekvapenie, ale aj obavy. Zastane a letmo sa obzrie. Chce sa otočiť, že radšej od nej ďalej. no v tom mu v hlave niečo vraví, aby išiel ďalej. Aby išiel k nej. Poď sem.
"Len poď," ticho zašepká dievča, tak zamatovým hlasom.
Mladík nechápe, čo sa to deje, no vie jedno. Nie je úniku.

Daraya vykročí dopredu.
K nemu.
Výkrik. Potom nič.
Ulicu zaleje opäť ticho.
A toto je len začiatok.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Ive Ive | 22. july 2013 at 12:50 | React

je to super :3 kedy bude dalšia časť?

2 Daraya Daraya | 23. july 2013 at 19:19 | React

[1]: Netuším, ešte uvidím.
Ale posnažím sa napísať ďalšiu časť čo najskôr x)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement